Program
Capoeira, samba de roda a tance orixás — vysvetlené
Čo je vlastne každý rytmus, odkiaľ pochádza a na čo sa počas večera sústrediť.
Skontrolovať dostupnosť ↗Rytmy na prvý pohľad
| Nástroj | Tanec | Sledujte |
|---|---|---|
| Berimbau | Capoeira | Jediná struna luku a tykvový rezonátor udávajú rytmus celej hry |
| Atabaque | Tance orixás | Hlbšie, obradnejšie tempo proti hernej energii capoeiry |
| Pandeiro | Samba de roda | Kruhové usporiadanie a spev so striedavými odpoveďami |
| Palice | Maculelê, kde sa objavuje | Palice udierajúce do rytmu bubnov, nie do nôh tanečníkov |
Capoeira a berimbau
Capoeira sa často opisuje ako boj prezlečený za tanec — dvaja hráči si v kruhu (roda) obklopenom tlieskajúcimi a spievajúcimi divákmi vymieňajú kolesá, kopy a podrazy, pričom sa takmer nikdy nedotknú. Tempo určuje berimbau, jednosmerný hudobný luk s tykvovým rezonátorom, ktorý patrí k bahijskej tradícii Candomblé a podľa väčšiny zdrojov sa do samotnej capoeiry dostal až začiatkom 20. storočia. Skúsený hráč na berimbau dokáže samotným rytmom nástroja zrýchliť či spomaliť celú hru, a práve preto sa berimbau považuje za vedúci nástroj v každom kruhu capoeiry — vrátane tohto predstavenia.
Tance orixás
Candomblé je afro-brazílske náboženstvo postavené okolo orixás — božstiev, z ktorých každé je späté s prírodnou silou, farbou a osobitným tancom a rytmom bubnov hraným na ručných bubnoch atabaque. Folklórne predstavenie, ako je toto, uvádza teatralizované verzie tohto repertoáru pre publikum, čo je niečo iné než skutočná ceremónia Candomblé (obrad v terreire) — súbor predvádza tradíciu, nevykonáva náboženský obrad, a tento segment sa oplatí sledovať s týmto rozlíšením na mysli, namiesto predpokladu, že vidíte autentickú ceremóniu.
Samba de roda a pandeiro
Samba de roda je kruhový tanec a spevná forma, ktorá sa sformovala v Bahii v 19. storočí a je úzko spätá s tým istým afro-bahijským svetom ako capoeira a tradície orixás a caboclo v Candomblé. Solista tancuje v kruhu spevákov a hudobníkov hrajúcich na pandeiro (rámový bubon), gitaru a tlieskajúcich, a všeobecne sa považuje za jedného z priamych predkov samby, ktorá sa neskôr spája s rioskym karnevalom. UNESCO zaradilo samba de roda v roku 2005 na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva, čo odráža, aká ústredná je táto forma práve pre bahijskú identitu — odlišnú od neskoršej, rozsiahlejšej karnevalovej samby Ria.
Maculelê, kde sa predstavuje
Maculelê je tanec s palicami, tradične predvádzaný s párom drevených palíc (v ceremoniálnych verziách niekedy mačetami), ktoré do seba udierajú v rytme bubnov atabaque — podľa väčšiny zdrojov vznikol ako žatevný alebo imitovaný bojový tanec afro-brazílskych komunít v Bahii, skôr než si ho folklórne súbory osvojili ako javiskový repertoár. Či sa objaví v konkrétny večer, závisí od programu daného súboru; ak je súčasťou predstavenia, býva jedným z fyzicky najpôsobivejších čísel — palice do seba treskú v rytme rovnako presnom ako bubnovanie pod nimi.
Čo je typické a čo sa mení
Živé folklórne predstavenie, ktoré hrá pracovný súbor, nie je pevne stanovený scenár — presné poradie, ktoré čísla sa objavia a ako dlho každé trvá, sa môže noc čo noc meniť v závislosti od nasadených účinkujúcich a priestoru. Berte sled opísaný nižšie ako všeobecne typický pre bahijský folklórny večer, nie ako zaručený zoznam skladieb pre váš konkrétny termín, a ak je pre vás niektoré číslo dôležité, oplatí sa vopred sa opýtať podpory GetYourGuide, namiesto toho, aby ste to predpokladali. Súbor, ktorý vystupuje niekoľko nocí v týždni, zvyčajne strieda sólistov v tom istom základnom repertoári, takže podoba večera (capoeira, potom kruhové tance, potom obradné čísla) zvyčajne zostáva zachovaná, aj keď sa jednotliví účinkujúci menia.
S úctou prizeranie
Keďže časť programu čerpá zo sakrálneho repertoáru candomblé, oplatí sa toto pasáž sledovať s rovnakou úctou, akú by ste priniesli akémukoľvek nábožensky zakorenenému scénickému umeniu — candomblé je v Salvadori stále živá viera, nie historická kuriozita, a to aj vtedy, keď folklórny súbor predvádza inscenovanú verziu svojich tancov pre platiacich divákov. Potlesk je na konci čísla vítaný, ako pri každom predstavení, ale vnímať segment s orixámi ako fotografickú príležitosť v rovnakom duchu ako hru capoeira môže na bahijské publikum pôsobiť nepatrične; chvíľka tichého sústredenia pred potleskom zvyčajne vyznie lepšie než prekrikovať ho.